Posed

Vezmi deti do divokej prírody. Vhodne sa oblečte. Každý si vezme karimatku, na ktorú sa bude môcť posadiť. Keď dorazíte na miesto, popros deti, aby si každé našlo pre seba tiché miesto, na ktorom sa pohodlne usadí na dlhší čas, asi na 20 – 60 minút (v závislosti od veku detí) a bude v tichosti pozorovať prírodu.

Popros deti, aby „prenikli” do prírody, stali sa jej súčasťou a vnímali ju všetkými zmyslami. V čase posedu sa deti nemôžu premiestňovať, podobne ako stromy, ktoré sú nastálo zakorenené na jednom mieste. Upozorni deti, že počas sedenia na svojom mieste môžu byť ich myšlienky rozptyľované. (Napríklad budú myslieť, čo budú robiť po návrate, akú hračku by chceli dostať, čo sa dialo v škole...) Popros deti, aby skúsili takéto podnety vyhnať z hlavy a sústredili sa na pozorovanie prírody. V posede môžu deti pozorovať veľa vecí sediac v tichosti a bez pohybu, aby neplašili zvieratá. Pri pokojnom sedení si začneme všímať veci, ktorým sme dosiaľ nevenovali pozornosť. Nejd o druh závodu, deti nesúťažia, kto si toho viacej všimne, ale táto hra predstavuje formu bytia, osvojenia si faktu, že sme súčasťou prírody. Po uplynutí času zadáme hlasný signál (dopredu dohodnutý) na návrat, napríklad napodobnenie hlasu nejakého zvieraťa. Vtedy sa deti vracajú na miesto, kde dostali rozchod. Teraz usadíme deti v kruhu a popros ich, aby sa podelili o dojmy z posedu. Čo pozorovali, aké mali myšlienky, či sa dobre cítili, či by sa chceli niekedy vrátiť na svoje stanovisko.

Byť v posede, určenom na pozorovanie, je výborným relaxom, pozorujeme okolitú prírodu a taktiež sa nám otvára príležitosť na vypočutie si spevu vtákov, na tele cítime slnečné lúče, vlasy nám rozčuchráva vietor, cítime vône lesa a všetko k nám prichádza prirodzene... Najlepšie spravíš, ak to sám/sama dopredu vyskúšaš. Je dobré vracať sa s deťmi na to isté miesto a pozorovať, ako sa príroda mení počas ročných období, prípadne, ako sa mení počas dňa. Môžeme taktiež poprosiť deti, aby z miesta ich pozorovania venovali pozornosť konkrétnemu prírodnému javu.